Skanzem (UNESSCO)

Skanzem Vlkolínec
Neďaleko Apartmánov Riviéra** cca 10 km , sa nachádza Skanzem, zapísaný v knihe Unesco , VLKOLÍNEC.
Prvá zmienka pochádza z roku 1376. Najviac obyvateľov mala obec v 18. storočí (280), a dnes tu žije len okolo 20 obyvateľov. Vlkolínec poznačili roku 1944 vojnové udalosti a časť obce vyhorela.
Dominantou tejto rázovitej dedinky je zrubová zvonica z roku 1770. Ďalej sa tu nachádza aj murovaný kostolík Navštívenia Panny Márie z roku 1875, zrubová studňa (z r. 1860) a muzeálny objekt - Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania a informačné stredisko.
V roku 1977 bol Vlkolínec vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Významným rokom v histórii Vlkolínca bol rok 1993, kedy bol zapísaný do Zoznamu svetového kulturného a prírodného dedičstva UNESCO
Vlkolínec
sa nachádza na Slovensku vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí
Veľká Fatra, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo.Obec Vlkolínec je typicky
vrchárskou dedinou a nachádza sa v pohorí Veľká Fatra pod vrchom Sidorovo v
nadmorskej výške 718 m. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1376, keď
sa spomína ako ulica mesta Ružomberok.
V roku 1625 mala 9 domov a roku 1828 51 domov. Počas 2. svetovej vojny
v roku 1944 bola časť obce vypálená v rámci represálií nemeckých vojsk
proti partizánom.
Od
roku 1977 bola vyhlásená pamiatkovou rezerváciou a od roku 1993 je
zapísaná do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dôvodom vyhlásenia je, že v obci sa zachoval unikátny súbor 45
pôvodných, takmer nezmenených sedliackych domčekov s kamennými soklami,
hlinou vymazanými stenami, so strechami pokrytými šindľom. Domy
pochádzajú prevažne z 19. storočia a majú typický pôdorys s troma
miestnosťami. Podlaha v predsieni a v komore je z udupanej hliny a
obývacia izba má drevenú podlahu. Pec je umiestnená v predsieni a dym
sa odvádza otvorom v šindľovej sedlovej streche. Hoci sú základy
vymurované z lomového kameňa spravidla nemajú pivnicu. Všetky domy sú
drevené, iba kostol je murovaný.